Kým nie je neskoro

19. července 2008 v 11:11 | hinata |  príbehy na zamyslenie
Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil chorý. Jeho choroba bola nevyliečiteľná. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky.
Raz toho už mal dosť, a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila.

Keď sa prechádzal, videl množstvo obchodov. Ako prechádzal okolo jedných hudobnín, uvidel nádherné dievča, asi v jeho veku. Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nedíval sa nikam inam, len na ňu. Postupne sa k nej približoval. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: "Môžem Vám nejako pomôcť?" Bol to ten najkrajší úsmev, aký kedy vo svojom živote videl. Koktavo jej odpovedal: "Áno, eeehhhuuuuh, rád by som si kúpil jedno CD."
Bez premýšľania zobral prvé CD, aké mal po ruke. "Chceš ho zabaliť?" Opýtalo sa dievča s úsmevom. Odpovedal, že áno a ona mu ho šla zabaliť. Keď mu ho podala, rozlúčil sa a odišiel.
Od toho dňa navštevoval tento obchod pravidelne, a zakaždým si kúpil nejaké CD. To dievča mu vždy CD zabalila a on si ich bral a zabalené ukladal do šuflíka. Príliš sa hanbil, aby ju niekam pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa ho v tom pokúšala povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil, a on sa chytil za srdce.
Ďalší deň vošiel odvážne do obchodu, kúpil si CD a ako vždy ho dostal zabalené. Vzal si ho, a keď sa ona nepozerala, rýchlo jej položil na pult lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von.
Na druhý deň zvonil telefón. Matka zdvihla slúchadlo: "Áno?" - bolo to to dievča z hudobnín, pýtalo sa na neho, a matka začala úplne zničená plakať a povedala: "Ty to nevieš? ... Včera zomrel..."
Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa ozýval v slúchadle. Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila šuflík a na jej prekvapenie zbadala hŕbu zabalených CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísané: "Ahoj! Si fakt milý, chcel by si so mnou niekedy ísť von? Mám ťa rada... Sofia."
Matka hlasite zavzlykala a otvorila ešte jedno CD a aj z toho vypadol papierik. Potom otvorila ďalšie a ďalšie, a v každom bol odkaz od Sofie.
Preto nečakaj príliš dlho, kým niekomu povieš, čo cítiš. Povedz to ešte dnes. Zajtra už môže byť neskoro!
zdroj:azet.sk
 


Komentáře

1 suki suki | Web | 20. července 2008 v 16:48 | Reagovat

máš u mě diplomek za bleskovku =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama